,,TROJICE" - heretický výmysl v Křesťanství ze 3.a 4. Století

Wikipedie:

 

Proti víře v trojjedinost existoval od počátku v křesťanství i odpor, především proto, že podle názoru odpůrců představa Trojice odporuje absolutnímu monoteismu (víra v jediného Boha).

 

Co tvrdilo o ,,Trojici " tzv. Ariánství, tedy skupina vedena knězem Areisem?

 

„Bůh nebyl vždy Otcem, ale bylo, kdy Bůh Otcem nebyl. Boží Slovo nebylo vždy, ale vzniklo z ničeho. Jsoucí Bůh učinil z nejsoucího toho, který nebyl. Proto také bylo, kdy Syn nebyl. Byl totiž stvořen a učiněn.“

 

„Slovo není Otci co do své podstaty (úsia) podobno, není skutečným Slovem a skutečnou Moudrostí, neboť nesdílí tutéž přirozenost s Otcem; náleží ke stvořeným věcem a jen v přeneseném smyslu se nazývá ‚slovem‘ a ‚moudrostí‘, protože i ono vzniklo ve vlastním Božím Slově a v Boží Moudrosti, v níž Bůh učinil veškerenstvo i jeho.“

 

„Takové Slovo může podstoupit změnu, tak jako vše, co je nadáno Slovem. Je cizí, odlišné a oddělené od Boží usie a Otec je pro Syna neviditelný. Slovo Otce dokonale a přesně nepoznává ani jej dokonale nemůže vidět. Syn totiž nezná ani svou usii, jaká je. Byl totiž učiněn kvůli nám, aby nás Bůh stvořil skrze něho jako svým nástrojem; nevznikl by, kdyby nás Bůh nechtěl učinit.“

 

Argumenty proti nauce o Trojici:

 

The New Encyclopaedia Britannica říká: „Ani slovo trojice, ani vyslovená nauka jako taková se v Novém zákoně nevyskytuje, ani Ježíš a jeho následovníci nezamýšleli odporovat starozákonní šemě: ‚Naslouchej, [Izraeli]: Pán náš Bůh je jeden Pán.‘ Bible také učí, že pouze jediný pravý Bůh nemá počátek ani konec. Podle mnoha biblických veršů je Bůh Nejvyšší nad celou zemí (i nad ostatními osobami).

 

A co na to Islám?

 

Korán 5:17

Věru jsou nevěřící ti, kdož říkají: „Zajisté je Bohem Mesiáš, syn Mariin!“ Odpověz: „Kdo má u Boha takovou moc, aby Mu mohl zabránit, kdyby se mu zachtělo zahubit Mesiáše, syna Mariina, a matku jeho a vůbec všechny, kdož jsou na zemi?“ Bohu náleží království na nebesích i na zemi i vše, co je mezi nimi; On tvoří, co chce, a On nade všemi věcmi je mocný.

Korán 4:171

Vlastníci Písma! Nepřehánějte v náboženství svém a mluvte o Bohu jedině pravdu! Vskutku Mesiáš Ježíš, syn Mariin, je pouze poslem Božím a slovem Jeho, které vložil do Marie, a duchem z Něho vycházejícím. A věřte v Boha a posly Jeho a neříkejte: „Trojice!“ Přestaňte, a bude to tak pro vás lepší. Bůh vskutku je jediným Bohem, On povznesen je nad to, aby měl dítě, vždyť náleží Mu vše, co na nebesích je i na zemi; a Bůh dostatečným je ochráncem.

Téma "Trojice" - text Koránu a Bible - podpora Tauhídu (Jedinoboží)

Bismilláhi-r Rahmáni-r Rahím (Ve jménu Boha Milosrdného Slitovného)


Súra 4:171 an-Nisa' (Ženy)
171. Vlastníci Písma ! Nepřehánějte v náboženství svém a mluvte o Bohu jedině pravdu !
Vskutku Mesiáš Ježíš, syn Mariin , je pouze poslem Božím a slovem Jeho, které vložil do Marie, a duchem z Něho vycházejícím.
A věřte v Boha a proroky Jeho a neříkejte: „Trojice“!
Přestaňte, a bude to tak pro vás lepší.
 Alláh vskutku je jediným Bohem, On povznesen je nad to, aby měl dítě, vždyť náleží Mu vše, co na nebesích je i na zemi; a Bůh dostatečným je ochráncem.


Súra 5:70-77 al-Maida (Prostřený stůl)
70. A věru jsme kdysi uzavřeli úmluvu s dítkami Izraele a vyslali jsme k nim posly.
Kdykoliv však k nim přišli poslové s něčím, čeho si duše jejich nepřály, část z nich prohlásili za lháře a část zabili.
71. Domnívali se, že to není zkouška, a byli slepí a hluší, leč Bůh jim později odpustil, avšak i potom většina z nich oslepla a ohluchla.
A Bůh jasně zří, co dělají.
72. A věru jsou nevěřící ti, kdož říkají: „Mesiáš, Syn Mariin, je Bůh!“ A pravil Mesiáš: “ Dítka Izraele, uctívejte Boha, Pána mého i Pána vašeho !
Kdo bude přidružovat k Bohu, tomu Bůh zakáže vstup do ráje a bude mu příbytkem oheň pekelný; a nespravedliví nebudou mít pomocníky.“
73. A jsou věru nevěřící ti, kdo prohlašují: „Bůh je třetí z trojice“ - zatímco není božstva kromě Boha jediného.
A nepřestanou-li s tím, co říkají, věru se dotkne těch, kdož z nich jsou nevěřící, trest bolestný !
74. Proč se tedy kajícně neobrátí k Bohu a neprosí jej za odpuštění, když Alláh zajisté je odpouštějící a slitovný ?
75. Mesiáš, syn Mariin, není (bohem) leč posel, před nímž byli již poslové jiní.
A matka jeho byla pravdomluvná - a oba se živili pokrmy.
Pohleď, jak jim objasňujeme znamení, a pohleď, do jakých lží se dostali!
76. Rci: „Což budete uctívat místo Boha něco, co vám nemůže způsobit škodu ani užitek ?
A Bůh je ten, jenž slyšící je i vševědoucí.“
77. Rci: „Vlastníci Písma! Nepřehánějte v náboženství svém, mluvte jen pravdu a nenásledujte scestná učení lidí, kteří zbloudili již před vámi a dali zbloudit mnoha jiným - a ti věru zbloudili z cesty rovné !“


Súra 5:116-117 al-Ma'ida (Prostřený Stůl)
116. A hle, pravil Bůh: „Ježíši, synu Mariin, zdaž jsi to byl ty, kdo řekl lidem ,Vezměte si mne a matku mou jako dvě božstva vedle Boha ?“
I odpověděl: „Sláva Tobě ! Nebylo na mne, abych říkal něco, k čemu jsem neměl #právo !
Kdybych to byl býval řekl, byl bys to dobře věděl, neboť Ty znáš, co je v duši mé, zatímco já neznám, co je v Tvé duši, vždyť Ty jediný znáš nepoznatelné.
117. Neříkal jsem jim, leda to, cos mi nařídil, to jest: Uctívejte Boha, Pána mého i Pána vašeho !
A byl jsem svědkem o nich, dokud jsem žil mezi nimi. A když jsi mne povolal k Sobě, byls to Ty, kdo byl nad nimi dozorcem - a Tys svědkem věcí všech."


Súra 19:88-93 Maryam (Marie)
Říkají (ti, co lžou): "(Alláh) Milosrdný zplodil syna!"
Ve skutečnosti jste (ti co říkají předešlé) učinili věc nejvíce příšernou !
Nebe jsou (z toho, co řekli) připraveny k prasknutí, země se (kvůli tomu) rozdělí vedví a hory popadají v naprosté zkáze, že jste nazvali (Ježíše či kohokoliv) synem (Alláha) Milosrdného.
Zplození syna není v souladu s uvedeným majestátem (Alláha) Milosrdného.
Ani jeden z bytostí na nebi i na zemi (nebyla zplozena z Boha), ale (každá bytost) musí být (Alláhovi) Milosrdnému služebníkem.


Súra 23:91-92 al-Mu´minúm (Věřící - mn.č.)
Alláh nezplodil žádnou bytost (syna), ani neexistuje nějaký bůh spolu s ním, neboť by každý bůh si vzal to, co vytvořil, a někteří by (se snažili, aby) vládli nad ostatními !
Sláva Alláhovi ! K Němu se nedá (není potřeba) přidružovat, neboť je o mnoho vznešenější, než to, co k Němu se snaží přidružit !
On slavný je a zná nepoznatelné !


Súra 112:1-4 al-Ikhlas (Upřímnost víry)
1. Rci: „On Bůh je jedinečný,
2. Bůh sám o sobě věčný.
3. Neplodil a nebyl zplozen
4. a není nikoho, kdo je mu roven.“


... a na závěr přímá řeč Ježíše Krista (mír s ním) z Nového Zákona (Bible)


Zjevení Janovo 19:10
Tu jsem (Jan) padl na kolena k jeho nohám.
Ale on (Ježíš) mi řekl: „Střez se toho! Jsem jen služebník jako ty a tvoji bratři, kteří vydávají svědectví Ježíšovi.
Před Bohem poklekni !“

Kritika křesťanského pojetí Islámu, Boha, Ježíše (mír s ním) a předpověď příchodu Muhammada (mír s ním) s pomocí biblických textů

Bezůhonný = správně věřící, nikoliv "boží".
Jak dokazuje 3:51
Zajisté Bůh je Pánem mým i Pánem vaším, uctívejte Jej tedy - a to je stezka přímá!“
...
Ježíš (mír s ním) v Islámu není Bůh, ale prorok, který činil zázraky a je pro nás velice důležitý jako je např. prorok Mojžíš (mír s ním).
Viz 3:49.
A byl poslem (=prorokem) k dítkám Izraele:
„Přišel jsem k vám se znamením Pána vašeho. Utvořím pro vás z hlíny něco podobného ptáku a vdechnu tomu život, a stane se to skutečným ptákem z dovolení Božího (z dovolení Božího = že mu pomůže k tomu Bůh).
A vyléčím slepého i malomocného a vzkřísím mrtvé z dovolení Božího.
A sdělím vám, co jíte a co shromažďujete v příbytcích svých.
A věru je v tomto pro vás znamení, jste-li věřící.

A
3:52
A když Ježíš pocítil nevíru jejich, pravil:
„Kdo budou pomocníky mými na cestě Boží?“
I odpověděli apoštolové: „My pomocníky Božími budeme, my v Boha věříme, a ty podej svědectví, že do vůle Jeho odevzdáni jsme!
(otázka křesťanům:
K čemu by Bůh potřeboval pomocníky z řad lidí ?)
...
Ve Svitcích od Mrtvého Moře je doslova napsáno, že Ježíš (mír s ním) prorokoval příchod proroka Ahmeda (Ahmed je další možné jméno pro Muhammada - mír s ním).
- Možno nalést online.
...
Bible (SZ) předpovídá přesně Muhammada (mír s ním)
Izajáš 29:11-12
11 Vidění toho všeho vám bude jako slova zapečetěné knihy.
Dají ji tomu, kdo umí číst, se slovy: „Přečti to.“
On však odpoví: „Nemohu, je zapečetěná.“
"Zapečetěná" nemusí znamenat "zapečetěná" doslovně, ale třeba, že nebyla určena tomu, co uměl číst a výkladů může být mnoho.
12 I bude kniha předána tomu, kdo neumí číst, se slovy:
„Přečti to.“
A on odpoví: „Neumím číst.“
To přesně se stalo.
...
10:94
Jsi-li na pochybách o tom, co jsme ti seslali, dotaž se těch, kdož Písmo před tebou seslané přednášejí.
A věru ti přišla nyní od Pána tvého pravda - nebuď tedy jedním z těch, kdož pochybují.
Viz.
An-Nadžaši (arabská zkomolenina slova Negus = král), král Habeše(Etiopie), byl křesťanský král.
Jeho vousy se staly vlhké od slz, když slyšel některé z toho, s čím Prorok přišel (verše z Koránu), a on na to řekl;
"Tato slova a to, co Ježíš řekl, pochází ze stejné lucerny".
(Pozn. později přijal Islám)
Gottlieb Wilhelm Leitner (anglický orientalista židovského původu):
"(...) opravdičtí křesťané jsou ti, co uznávají náboženství a správnou cestu podanou prorokem Mohamedem."
Heraclius, velký římský císař, dal dotazy týkající se proroka Mohameda, když obdržel dopis od proroka vyzývající ho k islámu;
Heraclius došel k závěru o pravdě Mohamedova hovoru a řekl:
"Kdybych byl v jeho přítomnosti, tak bych mu umyl nohy".


 Nový Zákon - Jan 16:7-14
7 Říkám vám však pravdu: Prospěje vám, abych odešel.
Když neodejdu, Přímluvce k vám nepřijde.
Odejdu-li, pošlu ho k vám.
8 On přijde a ukáže světu, v čem je hřích, spravedlnost a soud:
9 Hřích v tom, že ve mne nevěří;
10 spravedlnost v tom, že odcházím k Otci a již mne nespatříte;
11 soud v tom, že vládce tohoto světa je již odsouzen.
12 Ještě mnoho jiného bych vám měl povědět, ale nyní byste to nesnesli.
13 Jakmile však přijde on, Duch pravdy, uvede vás do veškeré pravdy, neboť nebude mluvit sám ze sebe, ale bude mluvit, co uslyší.
A oznámí vám, co má přijít.
14 On mě oslaví, neboť vám bude zvěstovat, co přijme ode mne.

 Prorok Ježíš (mír s ním) zde předpovídá příchod proroka Muhammada.


 Nový Zákon Galatským 3:13
13 Ale Kristus nás vykoupil z kletby zákona tím, že za nás vzal prokletí na sebe, neboť je psáno: ‚Proklet je každý, kdo visí na dřevě.‘

Výklad; Víra v ukřižování proroka Ježíše (mír s ním) a jeho smrt na kříži je rouhání, neboť by to znamenalo, že Ježíš (mír s ním) byl proklet a tudíž skrz něho by nemělo být ani spasení jak církev učí.
Pozn. Spása podle křesťanů, neboť my neuznáváme, že Ježíš (mír s ním) je cokoliv více než posel Boha a buď Mesiáš osobně nebo pomocník Mehdího (mír s ním) ...


 Nový Zákon Marek 10:17-18

17 Když se vydával na cestu, přiběhl k němu nějaký člověk a poklekl před ním a ptal se ho: „Mistře dobrý, co mám dělat, abych měl podíl na věčném životě ?“
18 Ježíš mu řekl: „Proč mi říkáš dobrý? Nikdo není dobrý, jedině Bůh.


 Starý Zákon Deuteronomium (v Tóra - Devarim) 33:1-2
1 Toto je požehnání, kterým Mojžíš, muž Boží, žehnal před svou smrtí syny Izraele.
2 Pravil: „ Hospodin přišel ze Sínaje, jako slunce jim vzešel ze Seíru, zaskvěl se z hory Páranu, přišel s desetitisíci svatými, po jeho pravici jim z ohně vzešel Zákon.“

 Biblický text pokračuje zde NovýZákon List Judův 1:14-16
14 Prorokoval také o nich Henoch, sedmý od Adama: Hle, přichází Pán s desetitisíci svých svatých,
15 aby vykonal soud nade všemi a usvědčil všechny bezbožné z jejich skutků, které kdy ve své bezbožnosti spáchali, i ze všech zpupných řečí, které ti hříšníci mluvili proti němu.
16 Vzpouzejí se a odporují Božímu vedení a žijí si podle svých vášní , jejich ústa mluví nadutě a lichotí lidem pro svůj prospěch.


 Zde pravdivost proroctví vykresluje islámský Hadíth


Vyprávěl Ibn `Abbas:
 Prorok opustil Medinu (při návratu do Mekky) v doprovodu DESETI TISÍC (muslimských bojovníků) v (měsíci) ramadánu,
a to bylo osm a půl roku po jeho migraci do Medíny.
On i muslimové , kteří byli s ním, pokračoval na své cestě do Mekky.
Byl půst a oni se postili, ale když dorazili na místo zvané Al-Kadid, což bylo místo s vodou mezi 'Usfanem a Kudaidem, tak ukončil půst a i oni tak učinili.
Třída: Sahíh (autentické), zaznamenal Bukhari , 59:574
Závěr si udělejte sami.


Starý Zákon o Prorokovi Mohamedovi (mír s ním)

Abakuk 3:3
Z Témanu (biblické označení pro oblast okolo dnešního Hidžázu) přichází Bůh a svatý přichází z hory Páranu (to je hora Izmaela = dnešní Mekka).
Nebesa přikrývá velebnost jeho, země je plná chvalozpěvů (srovnej s islámským voláním k modlitbám - adhán).

Izajáš 41:1-3
1 „Zmlkněte přede mnou, ostrovy, národy ať se oblečou v sílu, ať se přiblíží, ať potom promluví, přistupme společně k soudu.
2 Kdo vzbudil od východu (Hebrejsky: "od Kédaru", což bylo označení pro arabské země - Kédar hraničil s Témanem zhruba v polovině dnešní Mekky) muže, jemuž v patách kráčí spravedlnost ? Poddává mu pronárody, podrobuje krále .
Jeho mečem rozmetá je v prach, jeho lukem jako rozházenou slámu.
3 Žene je a sám klidně projde stezkou, na kterou jeho noha dosud nevstoupila.
Izajáš 42:6-12
6 „Já, Hospodin , jsem tě povolal ve spravedlnosti a uchopil tě za ruku; budu tě opatrovat, dám tě za smlouvu lidu a za světlo pronárodům,
7 abys otvíral slepé oči, abys vyváděl vězně ze žaláře, z věznic ty, kdo sedí v temnotě.
8 Já jsem Bůh.
To je mé jméno.
Svou slávu nikomu nedám, svou chválu nepostoupím modlám.
9 Hle, už nastalo, co bylo na počátku, teď oznamuji nové věci. Dříve než vyraší, vám je ohlašuji.“
10 Zpívejte Hospodinu píseň novou ! ("píseň nová" je určitě muslimské Volání k modlitbě viz. jak text pokračuje)
Ať zní jeho chvála ze všech končin země.
Ti, kteří se vydávají na moře, i to, čeho je moře plno, ostrovy a ti, kdo na nich bydlí,
11 ať pozvednou svůj hlas , i poušť a její města, dvorce, v nichž sídlí Kédar, ať plesají obyvatelé Sely a výskají z vrcholků hor.
12 Ať vzdají čest Hospodinu, ať mu chvalořečí na ostrovech.


Starý Zákon předpovídá islámského proroka Muhammada (mír s ním) !
 Píseň Písní 5:16
Patro jeho úst je přesladké, on sám je PŘEŽÁDOUCÍ SKVOST (hebrejsky: Mehmedyn).
Takový je milý můj, takový je můj přítel, jeruzalémské dcery.

Mehmedyn se píše "Mhmdin" a v arabštině se Muhammad (mír s ním) píše "Mhmd", Arabština a Hebrejština jsou jazyky semitské.


Izajáš 29:12
I bude kniha předána tomu, kdo neumí číst, se slovy: „Přečti to.“
A on odpoví: „Neumím číst.


Prorok Muhammad při prvním zjevení Koránu odpověděl "neumím číst" na pokyn Archanděla Gabriela "přečti to".


A znovu Izajáš 40:3-5
3 Hlas volající: „Připravte na poušti cestu Hospodinu !
Vyrovnejte na pustině silnici pro našeho Boha !
4 Každé údolí ať je vyvýšeno, každá hora a pahorek sníženy.
 Pahorkatina ať v rovinu se změní a horské hřbety v pláně.
5 I zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa.“


Izajáš 54:2-3
2 Rozšiř místo ve svém stanu, ať napnou stanové houně tvých příbytků.
Nerozpakuj se !
Natáhni svá stanová lana a upevni kolíky.
3 Rozmůžeš se napravo i nalevo, tvé potomstvo se zmocní pronárodů a osídlí zpustošená města.


"Napravo i nalevo" - skutečně, Islám se šířil již za Muhammadova (mír s ním) života hlavně těmito směry.


 Nový Zákon popisuje proroka Muhammada (mír s ním)
 Žalmy 45:1-18
1 Pro předního zpěváka, podle „Lilií“ .
Pro Kórachovce; poučující, píseň lásky.
2 Slavnostní řeč mi ze srdce tryská, své dílo přednesu králi; jazyk můj – hbitého písaře rydlo:
3 Ty nejkrásnější ze synů lidských, z tvých rtů se line milost, proto ti Bůh navěky žehná !
4 Boky si opásej, bohatýre, mečem, svou velebnou důstojností,
5 se zdarem důstojně do boje vyjeď za pravdu, mírnost a spravedlnost, svou pravicí dokážeš činy, jež vzbudí bázeň.
6 Máš ostré šípy, národy padnou ti k nohám, zasáhneš srdce nepřátel, králi !
7 Tvůj trůn, ó božský, bude stát věčně a navždy, tvým žezlem královským je žezlo práva.
8 Miluješ spravedlnost, nenávidíš zvůli; proto tě, božský, pomazal Bůh tvůj olejem veselí nad tvoje druhy.
9 Celé tvé roucho myrhou, aloe, kasií voní , z paláců zdobených slonovou kostí hra strun zní pro radost tobě.
10 Královské dcery [Aiša, Hafsa a Safiyya] se skvějí v tvých skvostech, královna ve zlatě z Ofíru ti stojí po pravici.
11 Slyš, dcero, pohleď, nakloň své ucho, zapomeň na svůj lid, na otcův dům,
12 neboť král zatouží po tvé kráse; je to tvůj pán a jemu se klaněj.
13 I dcera Týru svůj dar ti nese , naklonit si tě chtějí boháči z lidu.
14 Královská dcera v celé své slávě již čeká uvnitř, svůj šat má protkaný zlatem.
15 V zářivém oděvu ji vedou králi a za ní její panenské družky, k tobě je uvádějí.
16 Průvod se ubírá v radostném jásotu, vstupuje v královský palác.
17 Namísto otců budeš mít syny, učiníš je velmoži po celé zemi.
18 Tvé jméno budu připomínat po všechna pokolení; proto ti národy budou vzdávat chválu navěky a navždy.


Více textů později... a Alláh ví nejlépe !

Texty z Bible na obrázku.

Svatý Korán o Ježíšovi - súra 19 Marie

Marjam (Mária) 19:40
V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť

1. Káf, Há, Já, Ajn, Sád. (19:1)
(19:1): Ide o písmená arabskej abecedy, a to: k, h, j resp. i. Posledné dve písmená nemajú
ekvivalent v slovenskej abecede. K významu týchto písmen pozri výklad prvého verša druhej
kapitoly.

2. Je to (príbeh, ktorý ti zosielame, Muhammad) pripomenutie o milosti Pána tvojho voči
Jeho poddanému Zachariášovi (ktorý bol Bohu podriadený a nasledoval to, čo Boh uložil),
(V Koráne sa Zachariáš nazýva Zakarijja. K slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23)

3. Keď zavolal (Zachariáš) na Pána svojho tajným volaním (v tichosti vo svojom srdci sa
obrátil na Boha s prosbou),

4. Povedal (Zachariáš): „Pane môj! Kosti už vo mne zoslabli a hlava moja sa trblieta
šedinami a z prosby k Tebe, Pane môj, som nebol nikdy nešťastný (kedykoľvek som Ťa o
niečo poprosil, nikdy som nebol nešťastný alebo sklamaný a Ty si ma vždy zahrnul Svojou
milosťou)“,

5. „Bojím sa (Zachariáš pokračuje) o tých, ktorí ostanú po mne (že po mojej smrti nebudú
nasledovať posolstvo, s ktorým som bol k nim poslaný, že zanechajú vieru a povedú ľudí do
záhuby) a moja žena je pritom neplodná (nemôže mi porodiť syna, ktorý by po mne v tomto
posolstve pokračoval), daj mi preto (Bože) z Tvojej moci potomka (ktorý by po mne
pokračoval)“,

6. „Ktorý by dedil po mne (Zachariáš vo svojej tajnej prosbe pokračuje) a dedil by z
príbuzenstva Jakuba (v Koráne sa Jakub nazýva Ja'qúb) a učiň ho, Pane môj, uspokojivým
(Tebe oddaným tak, aby si získal Tvoju spokojnosť)“.

7. „Zachariáš! Oznamujeme ti radostnú zvesť o synovi, ktorého meno bude Jahjá (Ján) a
ktorému sme predtým neučinili menovca (pred narodením Jána samotné meno Ján
neexistovalo a syn Zachariáša bol prvým človekom, ktorý dostal toto meno priamo od Boha
najvyššieho)“.

8. Povedal (Zachariáš): „Pane môj! Ako môžem mať syna, veď moja žena je neplodná a
ja som dosiahol vek vysoký (som už priveľmi starý)?“

9. Povedal: „Tak povedal Pán tvoj (že sa stane). Je to pre Mňa ľahké, veď som ťa stvoril
predtým a pritom si ničím nebol (ako Boh predtým dal život Zachariášovi, tak ho dá aj
Jánovi)“.

10. Povedal (Zachariáš): „Pane môj, učiň mi znamenie (že žena moja porodí).“ Povedal:
„Tvojím znamením bude, aby si neprehovoril s ľuďmi tri noci úplné (tri noci a tri dni)“.

11. I vyšiel (Zachariáš) z mihrábu (miesto alebo miestnosť určená na modlenie) k svojim
ľuďom a naznačil im (keďže sľúbil, že neprehovorí): „Ráno i večer (vo dne i v noci) svedčte o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá
pravde“.

12. „Jahjá (Ján)! Vezmi si Knihu (a drž sa jej) pevne“. A dali sme mu múdrosť už ako
chlapcovi (keď bol ešte chlapcom),

13. A láskavosť pochádzajúcu od nás (sme mu dali) a očistenie (tú všetku múdrosť a dobré
vlastnosti, ktoré sme Jánovi dali, boli láskavosťou od nás pre jeho rodičov, ako aj očistenie a
milosť pre neho samého). A bol bohabojný.

14. A úctivého k svojim rodičom sme ho učinili. A nebol povýšenecký, ani neposlušný.

15. Mier s ním (ho sprevádza) v deň, keď sa narodil a v deň, keď zomrie a v deň, keď
bude vzkriesený (znova) k životu. (19:15)
(19:15): Tu sa už končí príbeh Zachariáša a jeho syna Jána a začína sa príbeh o Márii a jej
synovi Ježišovi.

16. Spomeň (im, Muhammad), čo je v Knihe (Koráne) o Márii, ako sa vzdialila od rodiny
svojej na miesto východné (ležiace východne od nich).

17. Závojom sa od nich (od svojich ľudí) oddelila. A tak sme k nej poslali nášho Ducha
(anjela Gabriela), ktorý sa jej zjavil v podobe dokonalého človeka. (19:17)
(19:17): Duchom je podľa výkladov Koránu anjel Gabriel.

18. Povedala (Mária): „Nech ma (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, chráni pred tebou.
Nepribližuj sa, ak si bohabojný.“

19. Povedal (anjel Gabriel): „Som len poslom Pána tvojho, aby som ti daroval syna
očisteného“.

20. Povedala (Mária): „Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek
(žiadny) a nebola som nepočestná?!“

21. Povedal (anjel): „Tak povedal Pán tvoj: „Je to pre Mňa (Boha) ľahké (dať ti syna aj
keď sa ťa žiaden muž nedotkol)“. A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre
ľudí a milosťou od nás (pre ľudí, ktorý im ukáže cestu správnu). A je to už vec
rozhodnutá“. (19:21)
(19:21): Tu sa už končí dialóg medzi anjelom Gabrielom a Máriou.
Islamskí učenci zaoberajúci sa výkladom Koránu s odvolaním sa na verš (21:91) napísali, že
anjel Gabriel vdýchol do Márie (p.), a tak otehotnela.

22. Počala ho (Ježiša) a vzdialila sa s ním na odľahlé miesto (aby ju jej ľudia za ťarchavosť
neodcudzovali).

23. Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: „Bodaj by som bola
zomrela pred týmto (dňom) a bola by som bezvýznamnou a zabudnutou (osobou).“
(19:23)
(19:23): Ibn Kesír poslednú vetu komentoval, že keď Máriu postihli pôrodné bolesti, bola
sama a bála sa, že po narodení syna ju budú jej ľudia odsudzovať a haniť, keďže bola medzi
nimi známa svojou počestnosťou a dobrou povesťou. Preto si želala, aby bola mŕtva, neznáma
a zabudnutá.

24. Zavolal na ňu (anjel Gabriel) spod nej (palmy): „Nežiaľ. Pán tvoj učinil pod tebou
potôčik (tečúci)“,

25. „Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé (a zrelé) plody“,

26. „Jedz a pi a buď spokojná a ak by si uvidela nejakého človeka, tak povedz (ak by sa
ťa na dieťa pýtal): „Ja som zasľúbila pôst (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, preto
neprehovorím dnes so žiadnym človekom.““

27. Prišla s ním k svojim ľuďom, nesúc ho (Ježiša). Povedali (jej ľudia, keď ich oboch
uvideli): „Mária! Ty si prišla s niečím neslýchaným“,

28. „Ty, sestra Árona! (Mária, ty, ktorá si sa zbožnosťou a cnosťou podobala Áronovi) Tvoj
otec nebol človekom zlým (zlým človekom sa na tomto mieste v prvom rade myslí
cudzoložník a smilník) a tvoja matka nebola nepočestná (ako si mohla niečo také urobiť).“

29. Ukázala na neho (Mária ukázala na Ježiša, aby sa spýtali jeho na vysvetlenie). Povedali
(jej ľudia): „Ako máme hovoriť s niekým, kto je dieťaťom v detskom lôžku (v kolíske)?!“

30. Povedal (im Ježiš): „Ja som Bohu poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu
2:23), dal mi Knihu a prorokom ma učinil“,

31. „A učinil ma požehnaným, kdekoľvek by som bol a odkázal mi konať modlitbu a
dávať zakát (v tomto verši zakat znamená milodar), pokiaľ budem živým“,

32. „A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným“,

33. „Mier so mnou (ma sprevádzal) v deň, keď som sa narodil a (bude ma sprevádzať) v
deň, keď zomriem a v deň, keď budem vzkriesený (znova) k životu.“

34. Taký bol Ísa (Ísa je jedno z pomenovaní Ježiša v Koráne), syn Márie. Je to pravdivá
správa, o ktorej pochybujú. (19:34)
(19:34): Taký bol Ježiš, syn Márie a to, čo bolo uvedené, je pravdivá správa o ňom a o jeho
živote, o ktorej sa židia a kresťania medzi sebou sporia a o ktorej sa aj kresťania navzájom
sporia. Sporia sa o tom, či sa Ježiš narodil ako dôsledok nepočestnosti Márie, čo tvrdili židia,
alebo či je Ježiš Bohom, synom Božím, alebo súčasťou Svätej trojice.
Boh najvyšší ďalej pokračuje a hovorí Sám o Sebe:

35. Boh (ktorý je ojedinelý vo všetkom) by si nikdy neučinil akéhokoľvek syna. Jedinečný
je (Boh), nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to,
čo mu je nepravdivo pripisované). Keď rozhodne akúkoľvek vec, len jej povie: „Buď“
a ona bude (stane sa).

36. „Boh je veru (verš nadväzuje na to, čo Ježiš svojim ľuďom z kolísky povedal) Pánom
mojím i Pánom vaším, tak ho uctievajte. To je cesta rovná (správna, ktorá nemá žiadne
odchýlky ani vybočenia).“ (19:36)
(19:36): Týmto veršom sa končí príhovor Ježiša z kolísky k ľuďom, ktorý nadväzuje na verš
č. 33.

37. Avšak skupiny (židov a kresťanov) sa medzi sebou začali sporiť (ohľadom Ježiša, jeho
pôvodu a smrti). Beda tým, ktorí vieru odmietali (tým, že Bohu pripisujú syna, ktorým mal
byť Ježiš), keď uzrú Deň preveľký (keď budú svedkami dňa zmŕtvychvstania a súdneho
dňa).

38. Aký jasný bude ich sluch a zrak v deň, keď k nám prídu. Dnes sú však krivdiaci v
blude zjavnom. (19:38)
(19:38): Sluch, zrak i myseľ tých ľudí, tých skupín, ktoré o Bohu tvrdili rôzne veci a ktorých
myseľ bola v živote pozemskom zatemnená, bude veľmi jasná v súdny deň, v deň, keď budú
stáť pred Bohom. V ten deň títo ľudia, ktorí krivdili tým, že k Bohu pridružili rovných alebo
potomstvo, zistia, že všetky ich tvrdenia a oni sami sa nachádzali v blude zjavnom a hrôza,
ktorá sa ich zmocní v momente, keď to zistia, bude obrovská.

39. Varuj ich (všetkých, Muhammad) pred Dňom zármutku (pred súdnym dňom), keď
bude všetko už rozhodnuté (a údel každého bude v tento deň určený podľa toho, čo vo
svojom pozemskom živote konal). Oni však v neznalosti svojej tápajú (a neuvedomujú si,
čo príde) a oni neveria. (19:39)
367
(19:39): Varuj, Muhammad, všetkých, ktorí sa o pôvode proroka Ježiša sporia, pred súdnym
dňom, aby si dali pozor, pretože neustále vo svojej neznalosti a domnienkach tápajú
a neuvedomujú si, že súdny deň môže kedykoľvek nastať a že zomrú v stave neviery a
pridružovania k Bohu.

40. My (vzťahuje sa to na Boha) zdedíme (nakoniec) zem a každého, kto je na nej a k nám
bude ich (všetkých, ktorí na nej žili) návrat (v deň zmŕtvychvstania). (19:40)
(19:40): Boh Najvyšší tu porovnal príchod súdneho dňa s dedením. Keď človek na tomto
svete zomrie, neberie si so sebou do hrobu nič z toho, čo vo svojom živote vlastnil a všetko,
čo mal, niekto po ňom zdedí. Majetok v podstate vždy len mení svojho majiteľa. Takto to
bude pokračovať, až kým pred súdnym dňom nezomrú všetci ľudia a všetok majetok ostane
bez dediča, a tak sa znova vráti Bohu Najvyššiemu, ktorý ho stvoril. So svojim majetkom sa
vracajú aj ľudia k svojmu Stvoriteľovi, nie však už s majetkom, ktorý mali na zemi, pretože
ten im už nepatrí, ale s majetkom odlišného druhu. Majetkom, ktorým sa ľudia budú môcť
vykúpiť v tento deň, bude hodnota ich viery a dobrých skutkov, ktoré vo svojom živote
vykonali.

Svatý Korán o Ježíšovi, Marii, Abrahámovi (mír s nimi) - část I.

Korán súra Rod ´Imránův 3:33-68

33. Boh si vyvolil Adama (z potomstva ktorého pochádza ľudstvo) a Noema a rodinu

Abrahámovu (z ktorej pochádza Ismail, Izák a proroci z ich potomstva; prorok Muhammad

pochádza z potomstva Ismaila) a rodinu Imránovu (z ktorej pochádza Ježiš) spomedzi ľudí

(v dobe, v ktorej žili), (3:33)

(3:33): Uvedení poslovia boli menovite spomenutí, pretože všetci ostatní poslovia a proroci

pochádzajú z ich potomstva a všetci títo poslovia pochádzajú od Adama (požehnanie Božie

a mier nech ho sprevádzajú). Boh, nad ktorým vyššieho niet, si týchto poslov vyvolil a vybral

spomedzi ľudí doby v ktorej žili, aby priniesli Jeho posolstvá ľuďom. Rodinou sa vo verši

myslia veriaci a dobrí ľudia z rodiny každého spomenutého posla a proroka.

34. Potomstvo pochádzajúce jedno z druhého (títo poslovia pochádzajú každý z potomstva

toho druhého a sú obdarení pobožnosťou, bohabojnosťou a cnostným správaním). A Boh

všetko počuje a všetko vie.

35. Hľa, keď Imránova žena povedala (spomeň im, Muhammad, príbeh o Imránovej žene -

volala sa Hinna Bint Fáqúd, keď povedala): „Pane môj, Tebe som prisľúbila, čo je v

mojom lone, aby bolo zasvätené Tvojim službám (aby Ťa uctievalo, poslúchalo a slúžilo

Tvojej spokojnosti). Prijmi to odo mňa, veď Ty všetko počuješ (vypočuj moje prosby) a

všetko vieš (a vieš i to, čo v duši skrývam).“

36. Keď ju porodila (keď Imránova žena porodila dievčatko), povedala (smutným a

ospravedlňujúcim sa hlasom): „Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia (Ibn

Abbás, jeden z prorokových súčasníkov túto vetu komentoval, že v tom čase sa mohli

prisľúbiť do Božích služieb len novorodeniatka mužského pohlavia)“. A Boh lepšie vie (ako

ona), čo porodila (a k čomu si ju vyvolil). „Dieťatko mužského pohlavia (Imránova žena

pokračovala) nie je ako dieťatko ženského pohlavia (žena nemá výdrž v uctievaní a v

obsluhe Božieho chrámu tak ako muž) a nazvala som ju Marjam (Mária sa v arabskom

jazyku nazýva Marjam a znamená „pobožná, slúžiaca Bohu“). A dávam ju pod Tvoju

ochranu i jej potomstvo pred satanom vyvrhnutým“. (3:36)

(3:36): Marjam (Mária sa v arabskom jazyku nazýva Marjam a znamená „pobožná, slúžiaca

Bohu“

37. Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým (Boh

Máriu prijal od jej matky a pripravil jej dobré a zbožné prostredie, v ktorom bola vychovaná)

a zveril ju Zachariášovi (Zachariášovi, ktorý bol známy svojou zbožnosťou a mravnosťou).

Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu (mihráb je miesto určené na modlenie),

našiel u nej potravu. Povedal (a spýtal sa Márie): „Mária, odkiaľ to máš?!“ Povedala

(Mária): „Je to od Boha. Boh dáva tomu, komu chce, bez počítania (bezmedzne, bez toho,

aby počítal, čo a koľko dáva)“.

38. Tam (v mihrábe) Zachariáš poprosil Pána svojho. Povedal: „Pane môj, daj mi z moci

Tvojej potomstvo dobré. Ty veru prosby vypočuješ (a splníš)“.

39. I zavolali naňho (na Zachariáša) anjeli, keď stál a modlil sa v mihrábe (a povedali mu):

„Boh ti odkazuje radostnú zvesť o (synovi) Jánovi, ktorý uverí v slovo od Boha

pochádzajúce (v Ježiša, ktorý bude stvorený slovom „buď“) a bude (Ján) pánom (medzi

svojimi ľuďmi), odriekajúcim sa (bude sa zdržiavať radostí života pozemského, aby sa tak

držal toho, čo Ježiš hlásal) a (bude) prorokom patriacim medzi zbožných (ľudí).“

40. Povedal (Zachariáš sa spýtal, adresujúc svoje počudovanie Bohu): „Pane môj, ako by

som mohol mať syna, veď som už starý a moja žena je neplodná?“ Povedal (Boh): „Tak

(sa stane), Boh vykoná, čo (Sám) chce (čokoľvek by Boh rozhodol, že sa stane, to sa aj

skutočne stane)“.

41. Povedal (Zachariáš pokračujúc): „Pane môj, učiň mi znamenie (že moja žena porodí)“.

Povedal (Boh): „Tvojím znamením bude, že neprehovoríš s ľuďmi (s nikým) tri dni inak

než posunkami. A spomínaj si na Pána svojho veľa (často) a svedč o jedinečnosti Jeho

a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a dosvedčuj, že Mu je vzdialené

všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované), rob tak večer i ráno“.

42. Hľa, anjeli povedali (Korán pokračuje ďalej a hovorí o Márii a Ježišovi): „Mária! Boh

si ťa vyvolil a očistil (učinil ťa zbožnou, dobrou, očistenou a poctivou ženou) a vyvolil si ťa

spomedzi žien tvorstva (v dobe, v ktorej si žila, aby si porodila dieťa bez otca a aby ste boli

obaja znamením Božej moci pre ľudí)“,

43. „Mária, buď Pánovi svojmu poslušná a klaňaj sa do polohy sužúdu (sužúd je poklona,

v ktorej sa človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi a spojí čelo

a nos so zemou) a klaňaj sa (Bohu) do polohy rukúu s tými, ktorí sa (Mu) do polohy

rukúu klaňajú“.

44. Toto (táto správa o udalostiach okolo narodenia posla Ježiša) je zo správ toho, čo nie je

známe (ktoré nepoznáš a nemáš ako poznať), ktoré ti zvestujeme (Muhammad). Nebol si u

nich, keď vrhali svoje perá (ktorými písali alebo šípy, ktorými výber rozhodovali, ktoré mali

určiť), kto z nich sa ujme Márie a nebol si u nich, keď sa sporili. (3:44)

(3:44): Muhammad, toto je jedna zo správ, ktoré ti zvestujeme, ktoré si pred tým nepoznal.

Nebol si ani prítomný v čase, keď sa vrhali perá alebo šípy, aby určili, kto z vrhajúcich sa

ujme Márie a nebol si s nimi ani vtedy, keď sa sporili o to, kto sa o ňu bude starať a

vychovávať ju. Boh však určil, že výchova a starostlivosť o Máriu pripadne Zachariášovi.

45. Hľa, keď anjeli povedali: „Mária, Boh ti odkazuje radostnú zvesť o slove (zoslanom)

od Neho (o tom, že sa ti narodí syn), jeho meno bude Al-Mesih Ísa ibn Marjam (Mesiáš Ísa

syn Márie), bude mať vysoké postavenie (a bude ctihodný) v živote najnižšom

(pozemskom) i v živote poslednom (a večnom) a bude medzi priblíženými (bude patriť

medzi tých, ktorí budú k Bohu bližšie než iní)“,

46. „I prehovorí (Ježiš) k ľuďom z detského lôžka (z kolísky ako malé dieťa - pozri verše

19:27 až 34) i ako muž stredného veku. A bude patriť medzi zbožných (a dobrých ľudí)“.

47. Povedala (Mária a spýtala sa): „Pane môj, ako môžem mať dieťa a nedotkol sa ma

(pritom žiaden) človek?“ Povedal: „Tak (sa stane), Boh stvorí, čo chce. Keď rozhodne

o nejakej veci, tak jej (tejto veci) len povie: „Buď“ a (ona) je (stane sa)“.

48. „A naučí ho (Boh svojho posla Ježiša) Al Kitáb a múdrosť a Tóru a Evanjelium“,

(3:48)

(3:48): Slovo Al Kitáb v tomto verši islamskí učenci v mnohých výkladoch vysvetľujú ako

písanie. V slovníku arabského jazyka toto slovo má niekoľko významov: kniha, písať, osud,

človek, ktorý má poznanie.

49. „A učiní ho poslom k synom (k potomstvu proroka) Izraela (Jakuba, aby im oznámil):

Prišiel som k vám so znamením od Pána vášho (ktoré dosvedčí pravdivosť môjho posolstva

a ktoré spočíva v tom), že vytvorím (vyformujem) vám z hliny podobu vtáka, vdýchnem

doň a stane sa vtákom s Božím povolením a vyliečim slepých (ktorí sa ako slepí narodili) a

malomocných a oživím mŕtvych s Božím povolením a oznámim vám, čo jete (aký druh

jedla jete) a čo odkladáte (aké jedlo si odkladáte a skladujete na neskoršie časy) vo vašich

domoch (oznámil im veci, ktoré sa týkali ich súkromia). V tom je veru znamenie pre vás,

ak veríte“,

50. „A prišiel som (k vám) potvrdzujúc to, čo mám v rukách svojich (v prítomnosti) z

Tóry a aby som vám povolil niečo z toho, čo vám bolo zakázané (zrušil niektoré z

predošlých obmedzení a zákazov). A prišiel som k vám so znamením od Pána vášho. Tak

sa bojte Boha a poslúchnite ma“,

51. „Boh je (pokračuje Ježiš) mojím Pánom i vaším Pánom, tak Ho uctievajte. To je veru

cesta rovná (v arabskom jazyku sa používa pojem rovná cesta ako cesta, na ktorej nie sú

žiadne záhyby alebo vybočenia, čím sa rozumie správne usmernenie, správna cesta)“.

52. Keď ale Ísa (Ísa je jedno z mien Ježiša v Koráne) pocítil u nich odmietanie, povedal

(Ježiš): „Kto budú tí, ktorí mi pomôžu a podporia ma vo výzve k Bohu (kto ma bude

nasledovať po ceste, ktorú mi Boh určil)?“ Učenci povedali: „My pomôžeme vo výzve k

Bohu, uverili sme v Boha (a v to, s čím si k nám prišiel) a buď (Ježiš) svedkom toho, že

sme muslimovia (t.j. Bohu oddaní)“.

53. „Pane náš (učenci pokračovali), uverili sme v to, čo si zoslal dole a nasledovali sme

posla (Ježiša, ktorého si k nám s posolstvom poslal). Zapíš nás teda medzi svedkov (ktorí v

posolstvo, s ktorým Ježiš prišiel, uverili a ktorí ho nasledovali)“.

54. I strojili úklady, i Boh nástrahy nastražil. A Boh je ten najlepší, kto niečo nastraží

(ak sa niekoho rozhodne potrestať, tak niet toho, kto by to lepšie dokázal). (3:54)

(3:54): Keď sa v arabskom jazyku a v Koráne hovorí, že Boh strojí úklady alebo nastraží

nástrahy, myslí sa tým presný opak toho, ako keď povieme o človeku, že strojí úklady. Ide tu

o zvláštnosť arabského jazyka. V prípade, keď povieme, že Boh strojí úklady alebo nastraží

nástrahy, myslíme tým, že prekazil zlý čin, na ktorý sa niekto chystal a zlo, ktoré chcel, Boh

obrátil proti nemu samému, a tým ho zároveň aj potrestal.

55. Keď Boh (potom, ako zmaril ich úklady, ktoré voči jeho poslovi Ježišovi strojili)

povedal: „Ísa (Ježiš)! Vezmem ťa a vyzdvihnem k Sebe (do nebies) a očistím ťa od tých,

ktorí odmietli veriť a učiním tých, ktorí ťa nasledovali (vo výkladoch Koránu sa píše, že

slovom nasledovali sa tu myslí každý, kto uveril v Ježiša ako posla Božieho a v jeho

posolstvo v pôvodnej podobe), nad tými, ktorí odmietli veriť (učiním ich nad nimi), až do

dňa zmŕtvychvstania. Potom bude váš návrat ku Mne, kedy rozhodnem medzi vami o

tom, o čom ste sa sporili. (Islamskí učenci poslednú vetu komentovali v tom zmysle, že v

súdny deň Boh najspravodlivejší rozhodne o všetkom, o čom sa ľudia ohľadom Ježiša, jeho

posolstva a pôvodu v živote pozemskom sporili, rozhodne o tom, kto mal pravdu a kto nie)“

56. „Tých, ktorí odmietli veriť, podrobím trápeniu prísnemu v živote najnižšom

(pozemskom) i v živote poslednom (a večnom). A nebudú mať nikoho, kto by im pomohol

a podporil ich (a pred Bohom sa ich zastal)“,

57. „A tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, tých (Boh) odmení náležitými odmenami

(za vernosť a dobré činy, ktoré v živote pozemskom konali). A Boh nemá rád krivdiacich

(každému spravodlivo odplatí to, čo mu patrí)“.

58. Toto (čo ti prednášame, Muhammad, v týchto veršoch) ti prednášame zo znamení a

múdreho pripomenutia (ktoré sme ľuďom a poslom pred tebou poslali a v ktorom sú

pravdivé správy a ponaučenie pre ľudí).

59. Ísov (Ježišov) príklad u Boha je podobný príkladu Adama (zrodenie Ježiša bez otca,

ktoré veľa ľudí spochybňuje, nie je pre Boha ničím novým alebo ťažkým, pretože tým istým

spôsobom, ako predtým stvoril Adama, stvoril i Ježiša). Stvoril ho (Ježiša) zo zeme (hliny) a

potom jej (tejto hline) povedal: „Buď (staň sa tým, čím sa máš stať)“ a ona je (stala sa a

takýmto spôsobom sa Adam i Ježiš zrodili).

60. Je to pravda od Pána tvojho (všetko spomenuté o Ježišovi), tak nepatri (Muhammad) k

tým, ktorí (o tom) pochybujú. (3:60)

(3:60): Adresátom je tu prorok Muhammad, ale z konštrukcie vety v arabskom jazyku

vyplýva, že je adresovaná všetkým ľuďom, a nie len prorokovi.

61. Kto by sa s tebou (Muhammad) o ňom (o Ježišovi, jeho pôvode a posolstve) sporil po

tom, ako sa ti dostalo (od Boha) poznania (o ňom), tak (mu) povedz: „Poďte, vyzveme

našich synov i vašich synov a naše ženy i vaše ženy a naše duše i vaše duše (sami seba) a

potom sa obrátime s našimi výzvami na Boha a budeme prosiť, aby Božie prekliatie

dopadlo na luhárov (na tých z nás, ktorí klamú)“. (3:61)

(3:61): S týmto veršom je vo výkladoch Koránu spojený aj príbeh, ktorý vysvetľuje, kedy a

pri akej príležitosti bol poslovi a prorokovi Muhammadovi verš zoslaný. Podstata príbehu,

ako ho uvádza Ibn Isháq a Ibn Kasír (dvaja z významnejších učencov), spočíva v tom, že

jedného dňa prišla k prorokovi Muhammadovi (požehnanie Božie a jeho milosť nech ho

sprevádzajú) delegácia zložená zo zástupcov kresťanov z Nažránu (oblasť na Arabskom

polostrove). Ich počet bol šesťdesiat a medzi nimi bolo štrnásť mužov, ktorí patrili k uznávaným osobnostiam tejto oblasti. Títo štrnásti aj o všetkých záležitostiach rozhodovali.

Traja z nich však mali rozhodujúce slovo. Boli to: Al Áqeb, ktorý bol ich vodcom, Al Sajjed,

ktorý bol najvzdelanejší spomedzi nich a Abú Hárisa Bin Alqama, ktorý bol ich biskupom.

Keď delegáti prišli do Mediny, vošli do mešity k prorokovi Muhammadovi práve vtedy, keď

vykonával popoludňajšiu modlitbu. Všetci boli vyobliekaní tak, že kto z muslimov ich toho

času videl, neskôr hovoril, že po nich nikdy nevidel takú delegáciu, akou bola ich. Keď prišli

do mešity, práve nastal čas, v ktorom sa títo kresťania modlili, a tak sa šli v priestore mešity

pomodliť. Prorok Muhammad povedal muslimom: „Nechajte ich (aby sa pomodlili)“.

Keď skončili, prorok sa prihovoril k trom z nich. Títo traja boli síce kresťania, ale i tak sa v

mnohých otázkach medzi sebou nezhodovali. Jeden z nich hovoril, že Ježiš je boh, druhý, že

je božím synom a tretí, že je súčasťou Svätej trojice. Skupina, ktorá tvrdila, že Ježiš je boh,

argumentovala tým, že oživoval mŕtvych, liečil slepých, malomocných a chorých ľudí,

hovoril ľuďom veci z ich súkromia, dokonca i také, ktoré sami nepoznali, modeloval hlinu do

podoby vtáka a keď dýchol do nej, ožila a stala sa skutočným vtákom. Tí, ktorí tvrdili, že

Ježiš je synom božím, argumentovali tým, že nemal otca a že rozprával už v kolíske, čo

žiaden človek predtým ešte nikdy neurobil. Tretia skupina tvrdila, že Ježiš je súčasťou Svätej

trojice preto, že Boh povedal: „Urobili sme, prikázali sme, stvorili sme, rozhodli sme“. Keby

bol Boh len jeden, povedal by iba: „Urobil som, prikázal som, stvoril som, rozhodol som“.

Ako odpoveď na všetky uvedené tvrdenia boli zoslané predchádzajúce verše. Keď to biskupi

počuli, prorok Muhammad im povedal: „Staňte sa muslimami (muslim znamená v arabskom

jazyku úplná oddanosť Bohu, ktorý je jediný a ktorý nemá žiadne deti ani spoločníkov)“.

Povedali: „My sme muslimovia“. Prorok povedal: „Vy nie ste muslimovia, tak sa nimi

staňte“. Povedali: „My sme boli muslimami ešte pred tebou“. Prorok povedal: „Klamete! Od

islamu vás delí vaše tvrdenie, že Boh má syna a vaše uctievanie kríža ..“ Kňazi povedali:

„Tak, kto je jeho (Ježiša) otcom, Muhammad?“ Prorok Muhammad im neodpovedal a vyčkal,

až mu Boh najvyšší (prostredníctvom anjela Gabriela) zošle odpoveď. Ako odpoveď boli

zoslané predchádzajúce verše tejto kapitoly a Boh najvyšší prikázal prorokovi, ak by odmietli

uznať za pravdu to, čo mu zoslal, aby ich vyzval priviesť svojich synov, manželky a samých

seba a aby sa všetci obrátili na Boha a žiadali, aby zoslal Svoje prekliatie na tých, ktorí tvrdia

nepravdu a klamstvo o Bohu a o jeho poslovi Ježišovi. Biskupi prorokovi odpovedali: „Aba

Al Qásem (bola to prezývka, ktorou bol prorok Muhammad známy), nechaj nás, aby sme sa

poradili a potom prídeme za tebou s odpoveďou na to, k čomu si nás vyzval“. Potom sa utiahli

a spýtali sa Al Áqeba (ktorého prezývka bola Ježišov služobník): „Ježišov služobník, čo

radíš?“ Povedal: „Prisahám na Boha, kresťania; viete, že Muhammad je poslaným prorokom a

oznámil vám rozhodujúcu správu o Ježišovi (o živote a posolstve ktorého sa sporíte). A viete

dobre, že keď sa ľudia, ktorí žili pred vami, pustili do sporu s prorokom a požiadali Boha, aby

zoslal svoje prekliatie na tých, ktorí klamú a pravdu popierajú, postihla ich kliatba, neostal

v nich žiaden dospelý človek a ani nevyrástlo žiadne ich dieťa (dospelí vymreli a deti

nedosiahli vek dospelosti). Bude to váš koniec, ak by ste tak urobili (t.j. ak by sa pustili spolu

s prorokom do preklínania). Ak ste sa rozhodli aj napriek tomu ostať na svojom náboženstve a

zotrvať na tom, čo tvrdíte, tak sa rozlúčte s vaším spoločníkom (teda s prorokom

Muhammadom) a vráťte sa do svojej krajiny.“ Biskupi sa potom vrátili za prorokom a

povedali mu: „Aba Al Qásem, rozhodli sme sa, že sa s tebou nepustíme do preklínania,

necháme ťa pri tvojom náboženstve a vrátime sa k nášmu náboženstvu, ale pošli s nami muža

spomedzi tvojich druhov, ktorý by mal tvoju dôveru, aby rozhodol medzi nami v

záležitostiach týkajúcich sa našich majetkov, o ktoré sme sa sporili, pretože ste si získali našu

priazeň“. Prorok Muhammad im povedal: „Príďte za mnou večer a pošlem s vami niekoho

silného a spravodlivého“. Neskôr, keď prorok s muslimami dokončil obedňajšiu modlitbu,

prebehol zrakom po modliacich sa a zazrel Abu Ubejdu Bin Al Žarráha. Vyzval ho a povedal

mu: „Choď s nimi a rozhodni medzi nimi spravodlivo o tom, o čom sa sporia.“

62. To (všetko, čo bolo povedané o Ježišovi) je veru príbeh pravdivý. A niet boha okrem

Boha (všetci ľudia a všetko tvorstvo má len jedného jediného Boha, vlastnosti ktorého sú

opísané v Koráne). A Boh, On je veru ten mocný, ktorý múdrosťou oplýva.

63. Ak by sa odvrátili (od toho, čo si im povedal), tak Boh dobre vie o tých, ktorí skazu

šíria.

64. Povedz (Muhammad, židom a kresťanom): „Ľudia Knihy (Korán používa na označenie

židov a kresťanov výraz „Ľudia Knihy“, pretože im boli predtým zoslané nebeské Knihy),

poďte k spravodlivému (striedmemu, rovnému a úplnému) slovu medzi nami a vami (o

tom), že nebudeme uctievať (nikoho a nič) iné ako Boha a že nebudeme k Nemu nič

pridružovať a že nik z nás si nebude z ostatných činiť pánov popri Bohu (budeme

uctievať len jedného jediného Boha, nebudeme nič, ani nikoho k nemu pridružovať a nikto z

nás stvorených si neurobí z nikoho iného pána mimo Boha a jediným naším Pánom bude Boh

Najvyšší).“ Ak by sa odvrátili, povedzte (muslimovia): „Buďte svedkami (toho), že sme

muslimovia (teda Bohu a len Jemu oddaní).“ (3:64)

(3:64): Vo štvrtej kapitole v Koráne nazvanej „Ženy“ je verš, ktorý hovorí: „Boh neodpustí to,

aby bolo k Nemu niečo pridružené, a odpustí mimo toho, komu chce (čo chce). A kto by k

Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský“ (4:48). Ak spojíme oba posledné verše (t.j.

3:64 a 4:48), pochopíme, čo islam kresťanom odkazuje. V predchádzajúcich veršoch Boh

najvyšší v Koráne spomína celý príbeh narodenia Ježiša Krista, ako aj okolnosti, ktoré ho

sprevádzali, keď ho Boh zdvihol k Sebe a nedovolil, aby sa ho niekto v zlom dotkol. Tak sa v

Koráne vyvrátil akýkoľvek božský pôvod proroka Ježiša (požehnanie Božie a jeho mier nech

ho sprevádzajú) a potvrdilo sa jeho stvorenie bez otca ako znamenie pre ľudí o moci Boha

najvyššieho. Záver celého príbehu však spočíva v jednom verši, kde sa vlastne aj objasňuje

vzťah islamu k židovskému a kresťanskému náboženstvu (3:64).

Korán kresťanov a židov v prvom rade vyzýva k uznaniu a nasledovaniu islamu ako

záverečného nebeského posolstva, ktoré bolo ľuďom Bohom zoslané. Pokiaľ by však

islamské náboženstvo a jeho zásady nechceli dodržiavať, tak ich vyzýva k dodržaniu

základného princípu každého nebeského náboženstva, ktoré bolo doposiaľ Bohom zoslané, a

to uznanie a uctievanie Boha jedného jediného, ktorý nesplodil a nebol splodený a ktorému sa

nik nevyrovná v žiadnej vlastnosti alebo podobe. Aby bol uctievaný len Boh a aby ľudia k

nemu nič a nikoho nepridružovali, aby nepripisovali ľuďom také vlastnosti a schopnosti, ktoré

má výlučne Boh ako jediný Stvoriteľ.

Takže Boh najvyšší ponecháva kresťanom i židom slobodnú vôľu, či budú islamské

náboženstvo nasledovať, alebo nie. Ak by sa rozhodli ostať na svojom pôvodnom

náboženstve, tak ich vyzýva, tak ako vyzýva všetkých ľudí, k trom základným princípom,

ktorými sú:

1. Uctievanie jedného jediného Boha, ktorý stvoril všetko existujúce, ktorý nesplodil a nebol

splodený a ktorý má moc nad všetkým.

2. Odmietnutie akejkoľvek formy pridružovania k Bohu, ktorá sa prejavuje aj odmietnutím

akéhokoľvek tvrdenia o tom, že by niekto alebo niečo malo tú moc, aby pôsobilo ako

sprostredkovateľ medzi človekom a Bohom, pretože takýto vzťah človeka so svojím

Stvoriteľom má byť priamy a bezprostredný. Jedine poslovia a proroci mali v minulosti takúto

moc a to sa skončilo posledným a záverečným posolstvom, ktorým bolo posolstvo posla

Muhammada a zvestovanie Koránu.

3. Žiaden človek by nemal uctievať iného človeka alebo stvorenie a pripisovať mu

nadprirodzené vlastnosti hodné uctievania alebo svätosť.

Tieto tri princípy tvoria základ viery v posolstve islamu a ako nám o tom hovorí Korán, tvorili

i základ viery vo všetkých nebeských náboženstvách zoslaných predtým. Viera v Boha

znamená obrátiť sa k Bohu a pochopiť Jeho existenciu presne takú, aká v skutočnosti je, bez

toho, aby človek k takémuto chápaniu niečo pridával, zasahoval doň alebo ho skresľoval. To

bola i podstata a základ všetkých nebeských posolstiev, ktoré Boh najvyšší ľuďom predtým

zoslal. Boh nám ale ďalej vo verši 4:136 odkazuje, že čistá viera v Boha, tak ako ju Korán

prikazuje je základom všetkého, avšak na to, aby bola viera človeka úplná, musí veriť v Boha,

v Jeho anjelov, v Jeho Knihy, ktoré zoslal, v Jeho poslov, ktorých záverom bol posol

Muhammad a v to, že nastane Posledný deň, ktorý oznámi začatie udalosti zmŕtvychvstania a

súdneho dňa.

65. Ľudia Knihy! Prečo sa sporíte ohľadne Abraháma (židia tvrdili, že bol židom a

kresťania tvrdili, že bol kresťanom) a pritom Tóra a Evanjelium boli zoslané až po ňom

(po Abrahámovej smrti, ako by teda Abrahám mohol byť židom či kresťanom?). A či

nechápete (to, čo hovoríte)? (Nasledujúce verše hovoria o tom, čo Abrahám nasledoval.)

66. Hľa, sporili ste sa ohľadom toho, o čom máte poznanie (o skutočnostiach a

udalostiach, o ktorých ste mali jasné správy). Prečo sa ale sporíte o tom, o čom poznanie

nemáte (napríklad o tom, či bol Abrahám židom, alebo kresťanom)? A Boh (všetko) vie, a vy

neviete.

67. Abrahám nikdy nebol židom a ani kresťanom, ale bol Bohu verný (priklonený ku

skutočnej viere), bol muslimom (t.j. Bohu oddaný) a nepatril medzi tých, ktorí k Bohu

pridružovali. (3:67)

(3:67): V tomto verši Boh najvyšší Ľuďom Knihy objasňuje, akú vieru prorok Abrahám

vyznával. Abrahám nebol nikdy ani židom ani kresťanom, ale bol to človek so skutočnou a

inštinktívnou vierou, ktorú Boh do ľudí vložil, bol Bohu oddaný vo všetkom, čo mu Boh

uložil alebo prikázal a nepatril medzi tých, ktorí by k Bohu ako Jemu rovného niekoho alebo

niečo pridružovali.

68. Ľudia, ktorí si najviac zaslúžia Abraháma (majú nárok k nemu sa hlásiť), sú tí, ktorí

ho nasledovali (nasledovali to, v čo Abrahám skutočne veril v dobe, v ktorej žil) a tento

prorok (Muhammad) a tí, ktorí uverili (ktorí proroka Muhammada nasledovali a uverili v

Boha podobne ako v Neho veril i Abrahám). A Boh pomôže a podporí veriacich.