Marjam (Mária) 19:40
V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť
1. Káf, Há, Já, Ajn, Sád. (19:1)
(19:1): Ide o písmená arabskej abecedy, a to: k, h, j resp. i. Posledné dve písmená nemajú
ekvivalent v slovenskej abecede. K významu týchto písmen pozri výklad prvého verša druhej
kapitoly.
2. Je to (príbeh, ktorý ti zosielame, Muhammad) pripomenutie o milosti Pána tvojho voči
Jeho poddanému Zachariášovi (ktorý bol Bohu podriadený a nasledoval to, čo Boh uložil),
(V Koráne sa Zachariáš nazýva Zakarijja. K slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23)
3. Keď zavolal (Zachariáš) na Pána svojho tajným volaním (v tichosti vo svojom srdci sa
obrátil na Boha s prosbou),
4. Povedal (Zachariáš): „Pane môj! Kosti už vo mne zoslabli a hlava moja sa trblieta
šedinami a z prosby k Tebe, Pane môj, som nebol nikdy nešťastný (kedykoľvek som Ťa o
niečo poprosil, nikdy som nebol nešťastný alebo sklamaný a Ty si ma vždy zahrnul Svojou
milosťou)“,
5. „Bojím sa (Zachariáš pokračuje) o tých, ktorí ostanú po mne (že po mojej smrti nebudú
nasledovať posolstvo, s ktorým som bol k nim poslaný, že zanechajú vieru a povedú ľudí do
záhuby) a moja žena je pritom neplodná (nemôže mi porodiť syna, ktorý by po mne v tomto
posolstve pokračoval), daj mi preto (Bože) z Tvojej moci potomka (ktorý by po mne
pokračoval)“,
6. „Ktorý by dedil po mne (Zachariáš vo svojej tajnej prosbe pokračuje) a dedil by z
príbuzenstva Jakuba (v Koráne sa Jakub nazýva Ja'qúb) a učiň ho, Pane môj, uspokojivým
(Tebe oddaným tak, aby si získal Tvoju spokojnosť)“.
7. „Zachariáš! Oznamujeme ti radostnú zvesť o synovi, ktorého meno bude Jahjá (Ján) a
ktorému sme predtým neučinili menovca (pred narodením Jána samotné meno Ján
neexistovalo a syn Zachariáša bol prvým človekom, ktorý dostal toto meno priamo od Boha
najvyššieho)“.
8. Povedal (Zachariáš): „Pane môj! Ako môžem mať syna, veď moja žena je neplodná a
ja som dosiahol vek vysoký (som už priveľmi starý)?“
9. Povedal: „Tak povedal Pán tvoj (že sa stane). Je to pre Mňa ľahké, veď som ťa stvoril
predtým a pritom si ničím nebol (ako Boh predtým dal život Zachariášovi, tak ho dá aj
Jánovi)“.
10. Povedal (Zachariáš): „Pane môj, učiň mi znamenie (že žena moja porodí).“ Povedal:
„Tvojím znamením bude, aby si neprehovoril s ľuďmi tri noci úplné (tri noci a tri dni)“.
11. I vyšiel (Zachariáš) z mihrábu (miesto alebo miestnosť určená na modlenie) k svojim
ľuďom a naznačil im (keďže sľúbil, že neprehovorí): „Ráno i večer (vo dne i v noci) svedčte o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá
pravde“.
12. „Jahjá (Ján)! Vezmi si Knihu (a drž sa jej) pevne“. A dali sme mu múdrosť už ako
chlapcovi (keď bol ešte chlapcom),
13. A láskavosť pochádzajúcu od nás (sme mu dali) a očistenie (tú všetku múdrosť a dobré
vlastnosti, ktoré sme Jánovi dali, boli láskavosťou od nás pre jeho rodičov, ako aj očistenie a
milosť pre neho samého). A bol bohabojný.
14. A úctivého k svojim rodičom sme ho učinili. A nebol povýšenecký, ani neposlušný.
15. Mier s ním (ho sprevádza) v deň, keď sa narodil a v deň, keď zomrie a v deň, keď
bude vzkriesený (znova) k životu. (19:15)
(19:15): Tu sa už končí príbeh Zachariáša a jeho syna Jána a začína sa príbeh o Márii a jej
synovi Ježišovi.
16. Spomeň (im, Muhammad), čo je v Knihe (Koráne) o Márii, ako sa vzdialila od rodiny
svojej na miesto východné (ležiace východne od nich).
17. Závojom sa od nich (od svojich ľudí) oddelila. A tak sme k nej poslali nášho Ducha
(anjela Gabriela), ktorý sa jej zjavil v podobe dokonalého človeka. (19:17)
(19:17): Duchom je podľa výkladov Koránu anjel Gabriel.
18. Povedala (Mária): „Nech ma (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, chráni pred tebou.
Nepribližuj sa, ak si bohabojný.“
19. Povedal (anjel Gabriel): „Som len poslom Pána tvojho, aby som ti daroval syna
očisteného“.
20. Povedala (Mária): „Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek
(žiadny) a nebola som nepočestná?!“
21. Povedal (anjel): „Tak povedal Pán tvoj: „Je to pre Mňa (Boha) ľahké (dať ti syna aj
keď sa ťa žiaden muž nedotkol)“. A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre
ľudí a milosťou od nás (pre ľudí, ktorý im ukáže cestu správnu). A je to už vec
rozhodnutá“. (19:21)
(19:21): Tu sa už končí dialóg medzi anjelom Gabrielom a Máriou.
Islamskí učenci zaoberajúci sa výkladom Koránu s odvolaním sa na verš (21:91) napísali, že
anjel Gabriel vdýchol do Márie (p.), a tak otehotnela.
22. Počala ho (Ježiša) a vzdialila sa s ním na odľahlé miesto (aby ju jej ľudia za ťarchavosť
neodcudzovali).
23. Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: „Bodaj by som bola
zomrela pred týmto (dňom) a bola by som bezvýznamnou a zabudnutou (osobou).“
(19:23)
(19:23): Ibn Kesír poslednú vetu komentoval, že keď Máriu postihli pôrodné bolesti, bola
sama a bála sa, že po narodení syna ju budú jej ľudia odsudzovať a haniť, keďže bola medzi
nimi známa svojou počestnosťou a dobrou povesťou. Preto si želala, aby bola mŕtva, neznáma
a zabudnutá.
24. Zavolal na ňu (anjel Gabriel) spod nej (palmy): „Nežiaľ. Pán tvoj učinil pod tebou
potôčik (tečúci)“,
25. „Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé (a zrelé) plody“,
26. „Jedz a pi a buď spokojná a ak by si uvidela nejakého človeka, tak povedz (ak by sa
ťa na dieťa pýtal): „Ja som zasľúbila pôst (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, preto
neprehovorím dnes so žiadnym človekom.““
27. Prišla s ním k svojim ľuďom, nesúc ho (Ježiša). Povedali (jej ľudia, keď ich oboch
uvideli): „Mária! Ty si prišla s niečím neslýchaným“,
28. „Ty, sestra Árona! (Mária, ty, ktorá si sa zbožnosťou a cnosťou podobala Áronovi) Tvoj
otec nebol človekom zlým (zlým človekom sa na tomto mieste v prvom rade myslí
cudzoložník a smilník) a tvoja matka nebola nepočestná (ako si mohla niečo také urobiť).“
29. Ukázala na neho (Mária ukázala na Ježiša, aby sa spýtali jeho na vysvetlenie). Povedali
(jej ľudia): „Ako máme hovoriť s niekým, kto je dieťaťom v detskom lôžku (v kolíske)?!“
30. Povedal (im Ježiš): „Ja som Bohu poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu
2:23), dal mi Knihu a prorokom ma učinil“,
31. „A učinil ma požehnaným, kdekoľvek by som bol a odkázal mi konať modlitbu a
dávať zakát (v tomto verši zakat znamená milodar), pokiaľ budem živým“,
32. „A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným“,
33. „Mier so mnou (ma sprevádzal) v deň, keď som sa narodil a (bude ma sprevádzať) v
deň, keď zomriem a v deň, keď budem vzkriesený (znova) k životu.“
34. Taký bol Ísa (Ísa je jedno z pomenovaní Ježiša v Koráne), syn Márie. Je to pravdivá
správa, o ktorej pochybujú. (19:34)
(19:34): Taký bol Ježiš, syn Márie a to, čo bolo uvedené, je pravdivá správa o ňom a o jeho
živote, o ktorej sa židia a kresťania medzi sebou sporia a o ktorej sa aj kresťania navzájom
sporia. Sporia sa o tom, či sa Ježiš narodil ako dôsledok nepočestnosti Márie, čo tvrdili židia,
alebo či je Ježiš Bohom, synom Božím, alebo súčasťou Svätej trojice.
Boh najvyšší ďalej pokračuje a hovorí Sám o Sebe:
35. Boh (ktorý je ojedinelý vo všetkom) by si nikdy neučinil akéhokoľvek syna. Jedinečný
je (Boh), nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to,
čo mu je nepravdivo pripisované). Keď rozhodne akúkoľvek vec, len jej povie: „Buď“
a ona bude (stane sa).
36. „Boh je veru (verš nadväzuje na to, čo Ježiš svojim ľuďom z kolísky povedal) Pánom
mojím i Pánom vaším, tak ho uctievajte. To je cesta rovná (správna, ktorá nemá žiadne
odchýlky ani vybočenia).“ (19:36)
(19:36): Týmto veršom sa končí príhovor Ježiša z kolísky k ľuďom, ktorý nadväzuje na verš
č. 33.
37. Avšak skupiny (židov a kresťanov) sa medzi sebou začali sporiť (ohľadom Ježiša, jeho
pôvodu a smrti). Beda tým, ktorí vieru odmietali (tým, že Bohu pripisujú syna, ktorým mal
byť Ježiš), keď uzrú Deň preveľký (keď budú svedkami dňa zmŕtvychvstania a súdneho
dňa).
38. Aký jasný bude ich sluch a zrak v deň, keď k nám prídu. Dnes sú však krivdiaci v
blude zjavnom. (19:38)
(19:38): Sluch, zrak i myseľ tých ľudí, tých skupín, ktoré o Bohu tvrdili rôzne veci a ktorých
myseľ bola v živote pozemskom zatemnená, bude veľmi jasná v súdny deň, v deň, keď budú
stáť pred Bohom. V ten deň títo ľudia, ktorí krivdili tým, že k Bohu pridružili rovných alebo
potomstvo, zistia, že všetky ich tvrdenia a oni sami sa nachádzali v blude zjavnom a hrôza,
ktorá sa ich zmocní v momente, keď to zistia, bude obrovská.
39. Varuj ich (všetkých, Muhammad) pred Dňom zármutku (pred súdnym dňom), keď
bude všetko už rozhodnuté (a údel každého bude v tento deň určený podľa toho, čo vo
svojom pozemskom živote konal). Oni však v neznalosti svojej tápajú (a neuvedomujú si,
čo príde) a oni neveria. (19:39)
367
(19:39): Varuj, Muhammad, všetkých, ktorí sa o pôvode proroka Ježiša sporia, pred súdnym
dňom, aby si dali pozor, pretože neustále vo svojej neznalosti a domnienkach tápajú
a neuvedomujú si, že súdny deň môže kedykoľvek nastať a že zomrú v stave neviery a
pridružovania k Bohu.
40. My (vzťahuje sa to na Boha) zdedíme (nakoniec) zem a každého, kto je na nej a k nám
bude ich (všetkých, ktorí na nej žili) návrat (v deň zmŕtvychvstania). (19:40)
(19:40): Boh Najvyšší tu porovnal príchod súdneho dňa s dedením. Keď človek na tomto
svete zomrie, neberie si so sebou do hrobu nič z toho, čo vo svojom živote vlastnil a všetko,
čo mal, niekto po ňom zdedí. Majetok v podstate vždy len mení svojho majiteľa. Takto to
bude pokračovať, až kým pred súdnym dňom nezomrú všetci ľudia a všetok majetok ostane
bez dediča, a tak sa znova vráti Bohu Najvyššiemu, ktorý ho stvoril. So svojim majetkom sa
vracajú aj ľudia k svojmu Stvoriteľovi, nie však už s majetkom, ktorý mali na zemi, pretože
ten im už nepatrí, ale s majetkom odlišného druhu. Majetkom, ktorým sa ľudia budú môcť
vykúpiť v tento deň, bude hodnota ich viery a dobrých skutkov, ktoré vo svojom živote
vykonali.
Žádné komentáře:
Okomentovat